Žijete s pocitom, že sa vám opakovane deje niečo zlé alebo veci nejdú tak, akoby mali? Nech robíte čokoľvek, stále ste v slepej uličke? Čo vám na to hovorí vaše pravé ja? Zmeňte to a spoznajte svoju jedinečnosť aj vďaka Human design.
Na svet sa rodíme dokonalí a jedineční. Presne takí, aký je unikátny odtlačok v našej DNA. Roman Mikluš, expert na Human design, tvrdí, že aj čas a miesto nášho narodenia, rozhodujú o tom, akým spôsobom sa v živote rozhodujeme.
„Každý máme v genetickej mape zapísaný návod na správne fungovanie a rozhodovanie sa na našej ceste životom, ktorú by sme ideálne mali prejsť. Po našom narodení sa však na nás začínajú rútiť isté podmienenosti,“ vysvetľuje v podcaste TALKSLOW. Podmieňuje nás okolie, ľudia, politický systém i náboženstvo a je toho oveľa viac, čo pôsobí na náš mentálny svet.
„Pod vplyvom rôznych okolností sa snažíme zachrániť a začíname vymýšľať stratégie, ako vo svete prežiť a obstáť. Zbierame si plné batohy masiek a skúseností, ktoré nám niekedy spôsobujú nepríjemné zážitky,“ hovorí Roman Mikluš. Ako teda máme žiť život, ktorý je skutočne náš?
Kde sa vlastne vzal Human design?
Human design je systém, ktorý nám ukazuje naše talenty, dary a spôsoby, ako ich v živote môžeme plne prejaviť. Zároveň nám pomáha rozpoznať negatívne podvedomé programy a vzorce nášho správania, ktoré nám istým spôsobom môžu neraz komplikovať život.
Na chvíľu sa však vráťme do histórie. Human design vznikol v roku 1987. Založil ho Alan Robert Krakower, rodák z kanadského Vancouveru, ktorý bol pôvodne producentom video klipov. Nič nenasvedčovalo tomu, že by mal zmeniť svoj dovtedajší úspešný život. V polovici 80. rokoch minulého storočia sa však ocitol na ostrove Ibiza, kde začal žiť pustovníckym spôsobom života.
Výsledkom jeho skúsenosti bola kniha The Human Design System, ktorú vydal v roku 1992 pod pseudonymom Ra Uru Hu a ktorá odrážala jeho mystický zážitok z roku 1987. O Human design prednášal až do svojej smrti do roku 2011.
Naša cesta je daná
Alan Robert Krakower mal svoju obľúbenú frázu: „No choice”. Odrážalo to jeho vnímanie a porozumenie sveta, podľa ktorého je všetko vo vesmíre prepojené a na seba nadväzuje a interaguje. Ako fragment sme súčasťou celku.
Máme v sebe istý mechanizmus trajektórie života, vďaka čomu stretávame ľudí, ktorí majú blízko k nám.
„Poznáte to, keď stretnete človeka, s ktorým komunikujete a všetko do seba tematicky zapadá? Ešte ani nedopovieme a ten druhý nám rozumie. Môžete to nazvať spriaznené duše a život je potom jednoduchší.“
V opačnom prípade môže byť naozaj náročné sa vybrať tam, kam nepatríme a otvárať v danom priestore témy, ktoré ľuďom nič nehovoria. Nie je to tým, že by boli hlúpi alebo ignoranti, jednoducho to nezapadá. „Každý z nás má svoju ideálnu trajektóriu, ale môžeme po nej kráčať iba vtedy, ak sme sami sebou. Keď si nestojíme v ceste svojím nepravým ja,“ vysvetľuje Roman Mikluš.
Naše nepravé ja iba odráža naše naučené mechanizmy, ktorých sa nás dnes mnohí psychológovia a koučovia pomáhajú zbaviť. Rovnaké techniky však nezaberajú na každého, aj preto je dôležitý individuálny prístup.
Keď sme vo svojom flow
Každý máme svoju ideálnu cestu, no my s ňou neraz manévrujeme a občas nás na nej niečo vyruší. „Prijmeme nejaký názor a ideme inam. Vchádzame do slepej uličky, kde dostaneme pár faciek, zlomíme si ruku alebo sa niečo stane, pretože žijeme v našom nepravom ja. Niekto by povedal, že to patrí k životu. Áno patrí, asi nikdy nebudeme stopercentne na ideálnej trajektórii. Cieľom však je, aby sme mali čo najmenej záťaže a nezdravých názorov o tom, kto nie sme."
Ideálny stav je, keď sme vo svojom flow. Na ideálnej trajektórii stretávame správnych ľudí v správnom čase a zažívame tzv. „serendetipy“. Ide o anglický výraz pre súhru šťastných náhod, ktoré sme určite neraz mnohí zažili. Zrazu sa nám podarí vyriešiť niečo, čo sa nám nedarilo celé mesiace. Potom stretneme na ulici starého známeho, ktorý predáva auto, aké už dlho hľadáme a chceme si kúpiť a vynára sa veľa podobných situácií. To znamená, že naša cesta je daná a našou úlohou je sa na ňu iba dostať.
Od materializmu k sebe
Human design veľa napovedá o mechanike moderného človeka. „Zmeny sa nedejú kdesi vonku, ale v nás. Hovoríme o biochemických zmenách, ktoré vysvetľujú celú evolúciu ľudstva. V roku 1800 sa človek dožil v priemere 30 rokov, dnes pri plnom zdraví a sile sa vieme dožiť aj 84 rokov života,“ hovorí Roman Mikluš, podľa ktorého sme nadizajnovaní na dlhovekosť. Často ju pripisujeme medicíne, no tá nám skôr pomáha predĺžiť život vtedy, keď sami zlyhávame, nežijeme zdravo a nie sme sami sebou.
Human design nám tiež pomáha pochopiť, ako na svete fungujeme a kam smerujeme. Je veľa epoch, ktoré majú svoje individuálne kratšie obdobia, pričom každé má svoj názov v závislosti od témy, ktorá je práve aktivovaná pre vývoj ľudstva. „Obdobie, v ktorom sa dnes nachádzame, sa nazýva doba plánovania. Doba revolúcií a priemyselného rozvoja nabrala obrovskú rýchlosť a v rámci týchto cyklov sa blížime k veľkej zmene, ktorú mnohí z nás začíname vnímať,“ konštatuje expert na Human design.
Z kolektívneho budovania, populačnej expanzie a vývoja technológií sa historicky nachádzame na vrchole materializmu. Aj to spôsobilo, že sa blížime k obdobiu riadenej individuality, vnímania seba samého a bytia v prítomnom okamihu. „Prichádza akési zastavenie a vytriezvenie z megalomanstva a globalizmu, kvôli ktorému sme sa dostali ako ľudstvo na hranu. Nejde to však naraz. Nastáva hľadanie vlastnej jedinečnosti a individuality v minulosti, čo sa začne prejavovať na spoločenskej i ľudskej úrovni každého z nás,“ opisuje Roman Mikluš. To znamená, že si čoraz častejšie budeme dávať otázky: Kto som? Ako sa cítim. Už nejde o to opierať sa o niečo vonkajšie. Čoraz viac ľudí začína načúvať samému sebe a chce ísť svojou vlastnou cestou.
Ako to dosiahnuť? Spytovaním sa, pretože otázky sú to najlepšie, čo môžeme urobiť. Každá otázka nesie v sebe jedinečnú a originálnu odpoveď. „Neexistuje hlúpa otázka a ak áno, je to iba výsledok nepravého ja.“
Veci už nebudú ako predtým
Doteraz sme programovo žili vo vzorci: dospieť, budovať kariéru, rodinu, čo najviac sa rozmnožovať, odovzdať gény a ďalej napredovať. S tým, ako sa meníme, sa mení aj naša sexualita a vzťahy. S tým súvisí aj zníženie plodnosti a ďalšie problémy, ktorým čelíme.
„Tak, ako sa mení naša fyziológia, sa znižuje aj schopnosť našej reprodukcie. Ide o zhoršujúci sa trend, s ktorým si ľudstvo poradí ako má. Nemôžeme si ale myslieť, že so všetkým si poradíme, pretože reprodukčné kliniky nám nenahradia prirodzene sa množiacich a plodných ľudí.“
Za posledné dve storočia došlo k takmer osem násobnému nárastu populácie. Planéta dostala zabrať. „Boli sme plodní vo všetkých smeroch - aj vo vede a v technike. Teraz to bude viac o ukotvení sa do seba a podobných témach,“ hovorí Roman Mikluš.
Povedané v skratke – Human design je veda o genetickom kóde človeka a našej jedinečnosti. O tom, na čo sme predurčení a v čom sa líšime od druhých. Je jedno, ako intelektuálne budeme rozumieť vesmíru, pokiaľ nebudem rozumieť sami sebe na osobnostnej a telesnej úrovni. U každého rozhodovanie prebieha inak. U niekoho sa deje mechanicky, niekto sa rozhoduje spontánne na základe emócií a sú aj takí, ktorí cítia energiu druhého človeka. To všetko závisí od našej vnútornej autority. „Žijeme v dualite a ak sa nebudeme správne rozhodovať podľa seba, riskujeme, že zažijeme bolesť alebo si skrátime život,“ varuje Roman Mikluš, ktorý verí v techniky návratu k našej jedinečnosti a nášho pravého ja.
Aj vďaka tomu Human design môže priniesť človeku dôležité a cenné informácie a všímať si svoj hlas pravdy, ktorý mu umožňuje robiť rozhodnutia tak, že sa problémové miesta stanú oblasťami pre náš vlastný rast a pomáha nám veci okolo nás i život meniť.
Viac zaujímavých článkov si prečítate TU.
Pre tých, ktorí radšej počúvajú než čítajú, ponúkame celý rozhovor prostredníctvom podcastu a tiež aj youtubového videa.