Mgr. Magda Štukovská
83-ročná dáma s neobvyklou energiou.
Narodila sa počas vojny, s vykĺbenými nohami. V mladosti absolvovala niekoľko operácií kĺbov, takmer dva roky ležala v nemocnici v sadre.
Nemohla sa hrať s deťmi, nemohla chodiť na výlety a ešte bola aj vojna. To nebolo normálne detstvo. V tretej ľudovej bola prvý raz na kontrole u lekára a vtedy prvý raz ležala - deväť mesiacov, lebo mala odvápnený kĺb. V tom čase toho veľa prečítala a privykla si vzdelávať sa. Druhé veľké ležanie zažila v trinástich - prvá operácia, skoro rok v nemocnici. Zažila veľa samoty a pocitu, že nevie, ako sa žije človeku, ktorý sa môže pohybovať voľne.
No nikdy nezatrpkla, naopak - žiari z nej energia, optimizmus a chuť do života. Už v mladosti sa rozhodla, že keď sa narodila takáto, tak ako bude môcť, bude sa pokúšať druhým ľuďom uľahčovať ich život.
Pred pár rokmi ju povzbudil článok, ktorý napísal nejaký kapucín - brat. Tam uviedol, že v súčasnosti najdôležitejším darom sú uši - ochota trpezlivo niekoho vypočuť. A tak si povedala, že toto môže, a prípadne pomôcť. Ale aj keď už nič nebude vládať, toto dokáže - niekomu dať pochopenie.
Jedna jej kamarátka jej povedala, že pred ňou sa všetci ľudia pretvarujú - snažia sa vyzerať lepší. Ja si myslím, že je to skôr tak, že v jej prítomnosti ľudia siahajú po svojich lepších stránkach.
Ako kresťanka chápe svoje miesto na svete tak, že každý je jej blížny, teda má k nemu cítiť úctu, pretože je človekom, nezávisle od toho, aké má charakterové vlastnosti.
Chcela študovať medicínu, no kombinácia postihnutia a faktu, že celá rodina bola veriaca, to neumožnila. Napokon sa rozhodla študovať matematiku a potom sa celý život venovala štatistike a výskumu v psychológii, pracovala na Psychologickom ústave SAV. Tam si našla aj manžela, Docent Štukovský bol popredným odborníkom na výskum v spoločenských vedách, bol znamenitým človekom, mal krásny “anglický” humor a vždy jej bol oporou. Spolu pomáhali vychovávať synovca, ktorý je po smrti manžela a sestry teraz jej najbližšou rodinou. Teraz chodí každý víkend k synovcovi, potešiť sa prácou v záhrade a rozhovormi s jeho dvoma synmi - využíva tak svoje takmer encyklopedické vedomosti z rôznych oblastí života. Deti sa jej pýtajú, kde spáva medveď, ako z lega postaviť v dome schodisko a aj či v jej mladosti žili dinosaury.
Napriek tomu, že celý život sa pohybuje na dvoch barlách a už tridsať rokov trpí astmou, žije samostatne a celý život je navyknutá pomáhať - mnohí známi jej volajú, aby sa poradili o zdravotných otázkach, aby im pomohla urobiť dôležité rozhodnutie v živote, ale každý deň zazvoní aj suseda, aby ju poprosila, či jej zašije sukňu, alebo prečíta úradný list a v kostole každý druhý deň pichá injekciu bezdomovcovi, čo mu predpísal lekár, lebo inak by mu nemal kto.
Je jednou z mála, ku ktorým sa ešte dá prísť na návštevu bez ohlásenia. No keď sa ohlásite, uvarí presne to, čo vám robí dobre a čo máte radi. Do kostola nosí ľuďom knižky, ktoré by ich mohli zaujímať, a bylinkový sirup vlastnej výroby, ak niekto kašle. Vo svojom konaní je mimoriadne efektívna, povedala by som, že má intuíciu, no ona to nazýva, že je s ňou Duch svätý - často dopredu vycíti, kto príde a čo preňho treba urobiť. Je pokojná a sústredená. Denne sa modlí tri hodiny a viac a celý jej život je založený na dôvere v Božiu pomoc a ochranu, a v to, že Boh ju vedie a očakáva od nej, že tu bude konať jeho dielo.
Keď si to v podvečer o pol šiestej šinie hore Štefánikovou ulicou do kostola Svätého Cyrila a Metoda, ľudia ju už spoznávajú, pozdravujú a nejeden ju zastaví a poprosí ju, aby sa zaňho modlila.
Okolo päťdesiatky zažila krízu, fyzické aj psychické vyčerpanie, neustále zápaly priedušiek, hospitalizácie. V tom čase sme ju vytiahli na Silvovu metódu, dva víkendy v kuse meditovala a vtedy si uvedomila, vďaka tejto “svetskej” metóde, že aj starí kresťania kládli dôraz nielen na dobré skutky, ale aj na pravidelnú meditáciu. Odkedy denne medituje niekoľko hodín (modlí sa), nadobudla druhý dych a cíti sa vlastne stále lepšie.
VYPOČUJTE SI CELÝ ROZHOVOR